Srpen 2008

Lúbim ťa v rôznych jazykoch

29. srpna 2008 v 15:25 | Radka966 |  Všeličo
Anglicky - I love you
Dánsky - Jeg Elsker Dig
Finsky - Mina rakastan sinua
Francúzsky - Je t'aime, Je t'adore
Holandsky - Ik hou van jou
Írsky - Taim i' ngra leat
Taliansky - Ti amo
Japonsky - Aishiteru
Maďarsky - Szeretlek
Nemecky - Ich liebe dich
Polsky - Kocham Ciebie
Portugalsky - Eu te amo
Rusky - Ya tebya liubliu
Grécky - S'agapo
Slovensky - Ľúbim ťa
Slovinsky - Ljubim te
Španielsky - Te quiero / Te amo
Švédsky - Jag alskar dig
Česky - Miluji tě
Albánsky - Te dua
Arabsky - Ana behibak (žena mužovi)
Arabsky - Ana behibek (muž žene)
Arménsky - Yes kez sirumen
Bielorusky - Ya tabe kahayu
Bulharsky - Obicham te
Estónsky - Ma armastan sind
Etiópsky - Afgreki
Filipínsky - Mahal kita
Havajsky - Aloha wau ia oi
Hebrejsky - Ani ohev et otha (žena mužovi)
Hebrejsky - Ani ohev otah (muž žene)
Chorvátsky - Volim te
Islandsky - Eg elska tig
Kambodžsky - Soro lahn nhee ah
Katalánsky - T'estimo
Kórejsky - Sarang Heyo
Korzicky - Ti tengu caru
Libanonsky - Bahibak
Litevsky - Es tevi miilu
Nórsky - Jeg Elsker Deg
Rumunsky - Te ubesk
Srbsky - Volim te
Svazijsky - Ninapenda wewe.
Tahitsky - Ua Here Vau Ia Oe
Thaiwansky - Wa ga ei li
Thajsky - Chan rak khun (žena mužovi)
Thajsky - Phom rak khun (muž žene)
Turecky - Seni Seviyorumb
Ukrajinsky - Ya tebe kahayu
Vietnamsky - Anh ye^u em (muž žene)
Vietnamsky - Em ye^u anh (žena mužovi)
Welšsky - Rwy'n dy garu/Eg elska tig
Esperantem - Mi amas vin
Latinsky - Te amo
Bambara - M'bi fe
Bangla - Aamee tuma ke bhalo aashi
Bisaya - Nahigugma ako kanimo.
Kanadsky - Naanu ninna preetisuttene
Creol - Mi aime jou.
Eskymácky - Negligevapse
Faroesky - Eg elski teg
Farsi - Doset daram
Georgsky - Mikvarhar

Obrázočky

29. srpna 2008 v 15:22 | Radka966 |  Obrázky

Niečo o mne-dotazník ( moja výroba )

29. srpna 2008 v 11:32 | Radka966 |  Moje kecy
Meno-Radovana
Vek-13
Pohlavie-žena
Obľúbené číslo- 6 a aj 3 a 9
Obľúbená farba- čierna,červená ale lúbia sa mi skoro všetky
Obľúbené jedlo- Pizza,vyprážaný syr s hranolkami
Obľúbený nápoj- multivitamínový džús,kofola,vinea a čajík(ten pijem najviac )
Obľúbená značka oblečenia- ja si na tom nepotrpím je mi to totálne jedno hlavne že sa v tom dobre cítim
Obľubený kvet-no obľubený ako obľúbený..veľmi sa mi lúbi čierna alebo krvavo červená ruža a ešte modré tulipány
Obľúbené ročné obdobie- no kedysi som mala najradšej leto ale teraz ich mám rada všetky..každé je krásne niečim iným len na jar sa mi zhoršuje alergia takže dosť nepríjemné

Už sa to blíži

29. srpna 2008 v 0:02 | Radka966 |  Moje kecy
Ach tá škola sa čím viac blíži..2.9. to je čo nevidieť..a tak sa mi tam nechce,hlavne to skoré vstávanie...neviem ako si zvyknem šak cez prázdniny až o niakej jedenástej som vstávala a teraz 6:30 no bude to ťažké..no ešte horšie je to učenie ale dneska som našla na internete jeden článok a tam som sa dozvedela niečo čo ma potešilo...dočítala som sa že v nastávajúcom školskom roku bude len 187 dní vyučujúcich ( na Slovensku) a keď si to vezmete tak to nieje až tak veľa..tak aspoň niaka dobrá správa...no je to stále dosť...takže prajem všetkým aby tento rok niako prešli a držím palce všetkým deviatakom a maturantom Ja sa najviac obávam chémie..je to niečo nové a nás ma učiť jedna hrozná učiteľka..a ešte aj na dejepis nám majú dať niakeho nového pedagóga lebo ten učiteľ čo nás učil išiel už na dôchodok takže som hrozne zvedavá no nebudem si tým lámať hlavu lebo by to aj tak k ničomu neprispelo...tak sa majte fajn papa

Moja srdcovka

28. srpna 2008 v 23:32 | Radka966 |  Music and movies
Úplne nádherná pesníčka..zbožňujem ju..ja vlastne všetky pesníčky mám ako srdcovky ale toto je teraz asi tá najväčšia

All alone

28. srpna 2008 v 23:21 | Radka966 |  Obrázky

Menila som dizajn :)

28. srpna 2008 v 19:08 | Radka966 |  Moje kecy
Tak ľudia zmenila som trošku dizajn..neviem možno to bolo práve tým čiernym pozadím že sem nikto nechodil a možno nie ale treba občas aj zmenu..na akú dobu tu budem mať tento dizajn ešte neviem ale šak to je vlastne jedno..tak hádam tých čo nemajú moc v láske fialovú to tu na prvý dojem hneď neodradilo zdravím vás a dúfam že sa mi zvýši návštevnosť..na záver tu pridávam fotku dizajnu ktorý som mala predtým a môžete písať názory ktorý dizajn sa vám viac lúbi..síce na tej foto toho nieje veľa vidieť ale hádam postačí

Wauu...obdivujem

18. srpna 2008 v 20:40 | Radka966 |  Music and movies
Možno vám to príde trápne..predsa na youtube sa dá objaviť veľa talentov..ale ja som tam objavila toto dievča a má podľa mňa perfektný hlas aj úžasne hrá na nástrojoch...proste má umňa moju poklonu Viac pesníčok

Taký testík :D

16. srpna 2008 v 18:30 | Radka966 |  Všeličo
No tak ak sa nudíte tak vyskúšajte tento test ..sranda to je test
Píše to síce así stále to isté ale nevadí..hlavne to neberte vážne..že vám to číta myšlienky..to určite nie


Krásna básnička

14. srpna 2008 v 16:14 | Radka966 |  Básničky..nie moja tvorba :)

Kedy budeš môj?

Viem, že ťa strašne milujem,

a preto o tvoju lásku stále bojujem.

Vždy len o tebe budem snívať,

V tvojom srdci chcem už bývať.



Ja by som ti pusu chcela dať,

No veľmi sa bojím, že sa budeš smiať.

Každému, kto je s tebou závidím,

a keď si so mnou, nič vôkol nevidím.



Objímať ťa stále chcem,

Veď ty vieš ako ťa milujem.

Pre viaceré dievčatá si úžasný,

No pre mňa si viac len než senzačný.



Z tých všetkých ľudí ja ťa najradšej mám,

Len ja ti všetko svoje dám.

Celú seba chcem ti dať.

Tak ma skús nesklamať.



Ty si moje pekné slniečko,

Zato ti darujem moje srdiečko.

Prosím, daj aj ty mne svoje.

Ja chcem všetko, čo je tvoje.



Pri okne sedím,

na teba myslím.

Hviezdičky so mnou nariekajú,

ba i vrany smutne krákajú.



Keď ma urobíš šťastnou

Aj obloha sa stane jasnou....

Chcela by som ta pri sebe mať,

Tvoje dobre srdiečko si vziať.



S tebou chcem stále žiť.

Pri tebe každú chvíľu byť.

Byť bez teba to veľmi bolí,

Milovať druhého mi srdce nedovolí.





Ty mi vieš vyhladiť aj vrásky.

Prečo už nezabudneš na iné krásky?

Nikdy mi nič nepovieš,

Asi na mňa stále zabudneš....



Možno nám šťastie nie je súdené.

No snáď si k nám raz cestu nájdeme...

Večne počúvam: ,,Má ťa rád!",

No tak prečo sa tváriš len jak kamarát?



Čo ti tak ublížiť mohlo,

Tvojimi citmi tak pohlo?

Ako ta naučiť milovať,

Tvoje srdce si privolať?



Predstavuješ celý môj svet.

Tvoje bozky sú sladšie sťa med.

Si prvý koho tak milujem,

prvý, komu sa celá darujem.



Ja len čakám kedy ťa zas uvidím,

z tejto nočnej mory bez teba sa prebudím.

Potichučky prerušíš môj spánok,

Pri srdiečku pocítim hneď jemný vánok.



Stále počúvam, aká som žiarlivá,

No vidna teba s inou je veľmi pálivá.

Chcem ťa mať celého v moci.

Byť s tebou vždy, aj v noci.



Pri tebe vychádza slnko aj v daždi.

Ukradnúť tvoje bozky ma dráždi.

Dúfam, že mi tvoj úsmev daruješ,

A k k tomu mi aj svoj pohľad venuješ.



Na čom teraz som, neviem...

No ktovie, či sa to vôbec dozviem.

Predstavujem si naše bozky v objatí len.

Áách, keby to nebol len pekný sen.



Niekedy vo mne vyvolávaš veľké slzy.

Ani neviem, či ťa to vôbec mrzí.

Vieš mi dodať krásne nádeje,

Ale krutý osud mi ich zoberie...



Tak kedy už budeš môj?

Pocítim raz zas pokoj?

Kedy ochutnám sladkosť tvojich pier?

Už sa mi nepáči nič z týchto krutých hier....

No veď si prečítajte ak chcete

14. srpna 2008 v 15:34 | Radka966 |  Niake to čítaníčko
Toto pisal chlapec,ktory tu uz dnes medzi nami bohuzial nie je:
"Toto je moja osobna spoved cloveka, ktori sa svojou nekonecnou hlupostou a naivitou doviedol do stavu, odkial uz niet navratu. Nikoho nenutim aby to cital, ale dufam ze ten komu sa to podari az do konca pochopi, aky krehki je ludsky zivot a ako malo staci na to, aby si ho clovek dobabral. Navzdy a neodvolatelne. Volam sa Radovan a som z Kosic. Mam 21 rokou. Zacalo to pre mnohymi rokmi, bol som uplne normalni pubertak, s tipickimi problemami a radostami. Mal som 15 a zivot som bral ako vyzvu. Nebol som ziadny anjel ale ani chuligan. Sem tam som z recesie potiahol cokoladu v obchode, sem tam sme s kamosmi nieco vystrojili... Nic strasne, ale citili sme v sebe silu, ktora musela nejako von. To ze som bol punker nie je dolezite, mohol som byt rovnako metalista alebo baletak. Raz sa mi stalo ze pri tom vysttrajani som sa poreazal o crepy flasky, ktoru som rozbil - "aby bola sranda". Nebola to ani velmi hlboka rana. Bolelo to ale nemohol som sa ukazat ze som baba, tak som sa tvaril ze je to ok. Mal som vsak divny pocit. Taki... nedokZEm to opisat, po prvej bolesti to potom zacalo byt... Prijemne. keD som prisiel domov, zaviazal som to a za par dni zabudol. Zhodou okolnosti som sa asi o dva tyzdne na to porezal doma, ked som krajal chlieb. Tentokrat zasiel noz dost hlboko a museli mi to sit. Poviete si - a co, ved to sa stane hocikomu. Suhlsim... Ja som si vsak zase pripomenul ten zvlastne prijemny pocit, ktory nasledoval po bolesti. Pocit akehosi ... Opojenia... Pokoja ablazenosti... Lahkosti. Keby to bol intenzivnejsi pocit, povedal bi som ze sa vznSam alebo lietam. Akobi vsetki problemi boly zrazu prec. Iba ja... A moj dych... A tlkot srdca... A nebesky pokoj. Navyse pohlad n vlastnu krv bol fascinujuci. Dnes uz viem, ze to bola pozvanka do pekla, ktoru nebolo mozne nevybrat. Dnes uz viem, ze to bol zaciatok cohosi krasneho, co vsak trva iba okamih a potom kruto skonci. Dnes uz viem, ze obetovat dlhe roky zivota koli tim niekolkim momentom bola hlupost. Dnes uz viem... Ze toto vsetko som pochopil prilis neskoro. moj lekar mi to vysvetlil, co sposobuje taky pocit. Je to urcity hormon, ktory telo vylucuje ako obranu proti bolesti a jeho ucinki su velmi blizke morfiu. A ze je rovnako navykovi ako ktorakoolvek ina droga. Lenze je nebezpecnejsi... Omnoho viac, lebo je priamo v nasom tele, netreba ho kupovat, zhanat. Staci vykonat maly rez, alebo dva a telo uz dokonci zbytok. A tak nasledovalo to co nasledovat muselo... Zacal som si sposobovat bolest vedome, aby som mohol potom uplne omameny lezat na podlahe alebo v kupelni a vznasat sa kdesi, kam normalni smrtelnik nepachne za cely svoj ubohy obycajni zivot. Ubohi? Oooch boze aki omyl! Samozrejme som si vzdy dal pozor aby ma nikto pri tom nepristihol, aby neostali ziadne stopy, aby som nic nezaspinil od krvi a tak. darilo sa mi to celkom uspesne skryvat asi rok. Dlhe rukavi, pulovre... Nikto nic netusil. Akurat mamka si vsimla ze stracam chut do jedla, vo veku ked bi som ju mal mat prave naopak vacsiu. K tomu sa pridali zvlastne stavi smutku, depresii, cely svet zacal byt sivi, nemal stavu, citil som sa nepochopeni, sam. Oslava 16tki sa vydarila. Opil som sa ako dovtedi nie. Nastastie som bol natolko mimo, ze som nemal sil sa zase porezat. nstaSTie preto, lebo by som to nedokazal skryt. Mesiac po narodkach vsak vsetko prasklo. Bol som sam doma a naSi sli zase na zahradu a mna uz akosi automaticki nevolali, nebavilo ma to tam. Mal som celi den len pre seba. Avsak auto sa im pokazilo a tak dosli o hodinu nazad. Nasli ma. Bol som ako skoro vzdy vo svojej izbe, sedel na zemi s dorezanymi rukami a vznasal sa. Ani som nevnimal, kedy vosli do izby, prebral som sa akotak az na otcove facky a mamin histericky plac. Uz ani neviem co som blabotal, bol som mimo. Odviezla ma sanitka a bol som tyzden na pozorovani na psychiatrii. Tie stupdne otazky lekarov mi liezli desne na nervi, raz som dokonca jedneho strasne spixoval co sa kuva stara do mojho zivota a taak. naSi ma chodili pozerat skoro kazdy den, najme mama, aj to mi liezlo na nervi. Necitil som sa ako magor. Bol som len typicky pubertak s troku vacsimi prechodnimi problemami, navyse nadpriemerne inteligentni, takze som sa citil opravnene urazeny, ze robia taky cirkus vsetci okolo. Potom ked ma pustili to bolo doma ine. Citil som ze ma nasi sleDuju, velakrat som si vsimol ze moje veci niesu na svojom mieste, asi hladali ziletki. Chvilu to bolo ok, snazil som sa ich ubezpecit ze som v poriadku, ale ten pocit ze ma sleduju a ze nemam sukromie a doveru to len zhorsoval. Vztahy sa zacali kazit, vovsetkom som videl utok na moje sukromie. Nemohol som si nic schovat s pocitom, ze mi to niekto potajomki nenajde, neprezrie, neprehrabe. Trosku sa to ukludnilo ked som si nasiel priatelku. Stretavali sme sa v partii kdE som zase zacal chodit. Bolo to skvele, ja som lubil ju, ona mna. Aspon som si to myslel. Spriatelila sa s mamou, bolo to fajn. Jedneho dna som mal taki zvlastni pocit ze sa na mna diva inak, aj som sa spital ale zahovorila to a potom som na to zabudol. Po case sa zacali na mna divat aj v partii divne, dokonca som mal pocit ze m tam nechcu. Prestali ma volat von, velakrat som sa len dozvedel ze boli tam alebo tam. Az som stretol kamarata vonku a rovno sa spital co je vo veci. Jeho odpoved ma sokovala: my nepotrebujeme v partii choromyselneho debilka. Na otazku co tym myslel sa len uskrnul a vysmesne povedal, aby som sa spytal svojej holky. Ona najprv zapierala, ze o nicom nevie, potom sa rozplakala a povedala, ze moja mama sa s nou rozpravala, povedala jej co som robil a ze ju poprosila abi jej povedala kebi som to robil znova. A ze sa raz preriekla pred kamoskou a asi sa to dozvedeli aj ostatni v partii ale ze ju to strasne mrzi a lutuje to ale ze ma stale miluje aj tak a nevadi jej to a vobec... Bolsom neskutocne nsraty. Prvikrat vzivote som udrel caju, strasne som jej nadAval a potom ju vyhodil, potom som vynadal mamke a utiekol. Nasli ma polisi v parku na treti den... Opiteho, spinaveho, dorezaneho. Zachytka, potom psychiatria. Odmietol som navstevy skoro vsetkych, iba segru som akosi nevedel ignorovat. Ona jedina ako keby bola pri mne. Nikdy mi nic nevycitala, nikdy som nemal pocit ze ma pozoruje ako ostatny. Dokonca som raz potajme pocul, ako oponuje mame ze ju nech "do toho" netahaju, ze ona pre nich robit policajta nebude. Mamu som videl zoparkrat v hale v nemocnici ked chcela ist za mnou, uplakanu. Holka tiez chcela prist. Stravil som tam mesiac ci kolko, strasne nachuja tam bolo. Zase tie primitivne otazky dookola. Mal som chut vrazdit. Po navrate to bolo uz uplne o nicom. Foter sa so mnou nebavil, mamka sa na mna divala ako na tazkeho narkomana, iba segra bola na tom relativne dobre. Jej som mohol povedat vsetko. Vsetko bolo nanic, doma to bolo nakokot, kamosi ma ignrovali... Pocity opojenia po porezani, ked som mal depky z toho celeho skurveneho sveta okolo mna, sa striedali s vycitkami rodicov, dohovaranim, pobytmi na psychiatrii a tak stale dookola. Mamka od zialu schudla, ochorela, lenze mna to vtedy nezaujimalo. Dokonca som uz ani neskryval ze si ublizujem. nasiel som si novych kamosov ktorim to nevadilo, dokonca ma chapali lebo niektori robili to iste. A tak som prezival zo dna na den nepochopeny a odsudzovany na jednej strane, uznavany a chapany na strane druhej. Doma som bol cim dalej tym menej. 17, 18, 19... Roki isli a ja som zil v iluzii ze je vsetko ok, ze som iny ako vacsina a vynimocny, ze vsetko mam pod kontrolou akurat som posledny rok trosku chorlavy, prechladnuty, pokasliaval som, schudol... Az som sa raz prebral v nemocnici, napichany hadickami a bolo mi na umretie zle. Mamka sedela v kute v kresle a na zialom opuchnutej a vyplakanej tvari som jej videl ze sa uz nevladze na mna ani divat. Z omylu ze toto je zase len prechodne stadium ktorych som uz zazil spustu, ma velmi rychlo viviedol doktor. Uz ked prisiel do izby za mnou som vedel ze nieco je zle. Velmi zle. Videl som mu to na tvari, v ociach. Po uvodnych banalitach, ked som ho zarazil, nech rovno povie co sa deje sa na mna dlho zadival a spytal, ako dlho si myslim ze budem zit. Blba otazka! Jasne ze dlho, ved som mal iba 19. Smutne pokrutil hlavou a povedal mi nieco, comu som este dllho nedokazal uverit: "je mi luto ale ak budes zit este dva-tri roky, bude to viac nez zazrak." mamka sa strasne rozplakala, srdce mi slo puknut. Nakoniec ju sestricka odviedla, uplne sa zosypala. Lekar mi potom ukazal nejake testy a papiere a vysvetlil, ze som sa musel niekedy pri tom rezani nakazit tetanom aj hepatitidou a este nejakym svinstvom a ze to vsetko dohromady, nejak narusilo imunitu organizmu a funkciu pecene kedze sa neliecilo. Rezanim sa totiz otvara brana pre bacili, virusi a inu haved. a caste rezanie, resp. narusovanie koze ako ochrany pred nakazou moze mat jediny vysledok. Tvrdy dopad z vysin opojenia na zem, prilis tvrdy. Podla lekarov sa s tym neda vela robit, ani sucasna medicina, dlhodobe posobenie virusov sposobilo taky chronicki stav, ze sa mi zacina rucat celi imunitni system a kazda chripka alebo obycajna skurvena horucka moze sposobit kolaps organizmu a lahko aj smrt. Nieco ako AIDS. "Kolega" co lezal s podobnou diagnozou na vedlajsej posteli zil 4 mesiace... Ja dnes prezivam zo dna na den len vdak tomu ze sa o mna staraju vsetci na ktorych som sa v hneve vysral. Utrapena mamka, ktorej tych 5 rokov mojho "lietania" vzalo aspon 20 rokov zivota, otec, ktory sa drzi len taktak aj to tusim len koli mamke, aj priatelka sa snazi ale ta to robi skor z lutosti aby ospravedlnila "zradu". Stari kamosi su zasa kamosi. Co z toho dpc ze su vsetci spat ked ja nemam to jedine, co by som chcel? Zdravie a buducnost! Teraz keby som uz robil cokolvek, je to nanic. Samozrejme, nevzdavam sa a bojujem, snazim sa napravit a vynahradit vsetkym vsetko, co som zameskal alebo som niekomu ublizil. A ze je to kuuuurva dlhy zoznam hriechov... Netusim ci to stihnem skor nez umriem. Netusim totiz, kedy umriem. Niekedy mam pocit ze je to vsetko nanic, najme ked mi zacne byt spatne a ja sa rano zobudzam zo sna kde stojim na vrchole nejakeho kopca, vsade kvety a motyle, vsetko je krasbe a zrazu sa zjavi lekar a povie ze "ahoj Radko, vies ze zajtra umries?" Svet sa prudko roztoci a rozmaze a rozpadne na milion drobnych vrtuliek, ktore poletuju vsade okolo a ja ich nedokazem pochytat a poskladat dohromady. Pritom sa kotulam dole tym kopcom, kvietky a motyle zrazu pichaju, su tvrde, ostre, boli to az napokon dopadnem na cestu kde prave ide maly vlacik, zapiska a narazi do mna, ja sa vtedy prebudim cely spoteni, udychcani a niekedi letim rovno do zachoda a zvraciam. Stale ten isty sen, niekedy aj 5x do tyzdna. Zijem kaZDy den v strachu ze tento den moze byt moj posledny a je to strasny pocit. Tak strasny, ze to neprajem ani najhorsiemu nepriatelovi. A to vsetko len preto, ze som nedokazal napriek mojej inteligencii ustrazit tu zradnu hranicu, za ktorou uz niet navratu. Dnes uz vIem ze to nedokaze nikto, dnes ano. Ale je neskoro, Prilis neskoro. Kazdym dnom je vsetko tazsie a tazsie. Ranne vstavanie, bezne ukony, vacsia fyzicka aktivita je uz nemyslitelna. Chcem aby vsetci co si to precitaju, pochopili ze ludske telo je zradne, oklame ta a privedie do zahuby. myslis si ze si mladi, ze zvladnes cokolvek, skusas "kam sa az da zajst". lenze telo je svina. jednoho dna preteci pohar a povie dost a nikto nemoze vediet kedi to bude. u jedneho skor, u ineho neskor. A co je horsie, sposobis strasnu bolest ludom okolo. Najme tym, ktorych mas najviac rad, ktorych milujes! A ktori si to najmenej zasluzia!!! Napisal som to sem najme preto, lebo segra ma donutila a pocuvam aj o modnej vlne nazvanej emo, kde je vraj vela takych, co robia to co som robil ja, pretoze je to "in", vraj sucast tej filozofie cico to je. Lenze emo o tomto NIE JE!!! Ziadnen styl o tom nie je. Nebudem nikoho prosit aby to nerobil. To si musi uvedomit kazdy sam po precitani mojich riadkou. Ja len dufam, ze tymto zachranim pred predcasnou smrtou alebo nenapravitelnymi problemami aspon jedneho a vyvediem ho z omylu, ze ziletka je liek na depresie a problemy. NIE JE."


Ďaľši príbeh som objavila...smutnučký

10. srpna 2008 v 19:01 | Radka966
Je to príbeh o chlapcovi menom Maťo. Bol to obyčajný chalan,tichý a v triede hanblivý a vždy sám.Nikto nevedel prečo,no sedával v poslednej lavici pri okne a často rozmýšľal nad všetkým možným.Jeho oblečenie boli väčšinou rifle,tmavé jednoduché tričko,štrikovaný sveter a tenisky. Nebolo to nič EXTRA,ale tiež nie oblečenie,za ktoré by sa mohol hanbiť. Jeho vlasy boli dlhé,tmavé a často ich nosil len tak strapaté povievajúce vo vetre. Ako každý človek a teda aj normálny chalan,aj on mal svoje city ,ktoré ale nevedel správne prejaviť...Už dlhší čas sa mu páčila jedna spolužiačka,no nikdy sa jej neprihovoril. I keď ona si ho vôbec nevšímala a možno ani nevedela že je to jej spolužiak,on o nej vedel úplne všetko. Častokrát jej na narodeniny či na Valentína nechával na lavici červenú ružu. Pre neho bola červená ruža symbolom lásky. Nikdy však nepovedal,že je od neho. A tak sa raz rozhodol,že ju pozve von. Cez prestávku za ňou šiel a keď bola sama,spýtal sa jej či s ním nepôjde v piatok von. Ona sa rozosmiala na celé ústa a v tom zavolala na svoje kamošky a tie sa smiali spolu s ňou. Vtedy sa on,Maťo,cítil akoby sa mu zrútil celý svet,akoby ho niekto bodol priamo do srdca. Nevedel čo má robiť a tak odišiel zo školy domov.Do školy nešiel na druhý ani na tretí deň. Myslel si,že jeho život nemá žiadnu cenu,nemal chuť ani do jedla. Iba sedel na posteli a rozmýšľal nad tým či sa vlastne jeho život oplatí žiť...
Asi po 2 týždňoch si uvedomil že to takto ďalej nemôže byť. Že keby takto ďalej existoval,zomrel by od smútku a žiaľu...
No dostal ešte nádej. Nádej,ktorá mu hovorila,že na svete je určite dievča,ktoré ho pochopí a bude ho brať takého aký je. Postavil sa pred zrkadlo a pozeral uprene na seba. Všímal si na sebe všetko. Každý detail,každú maličkosť-vlasy,oblečenie,tvár,pohľad...Nepáčilo sa mu na sebe nič. "To oblečenie je aj tak škaredé a dávno vyšlo z módy"..povedal si...Vo svojej mysli mal predstavený úplne iný štýl no hanbil sa obliecť niečo,čo by bolo odlišné od ostatných... Vtedy však dostal odvahu. Odvahu a radosť žiť,užívať si mladosť,každý okamih svojho života,a byť naozaj odteraz taký,aký je...Zobral teda všetky svoje ušetrené peniaze a šiel do mesta. Ako prvý uvidel veľký obchod s topánkami a všelijakým možným oblečením. Neváhal a vošiel. Ako prvé si kúpil krikľavo červené číny s čiernymi bodkovanými šnúrkami. Vyskúšal čierne,smerom dole zúžené gate,nazývané tiež "MRKVÁČE",veľa druhov tričiek:od smrtkových,cez pásikavé a bodkované. Dokúpil ešte čiernobiely kockovaný opasok a potítko a bol hotový. Zaplatil, a úsmevom vyšiel z obchodu...Keď sa už vracal domov cez mesto,zaujalo ho jedno veľké kaderníctvo. Bolo prázdno,tak vošiel. Sadol si do kresla a o pár minút bol jeho účes hotový. Dlhšia ofina padajúca mu do tváre,vlasy rovné a vzadu ostrihané na kratšie...
Keď prišiel domov,rodičia na neho s úžasom pozerali a veľmi sa im to páčilo.Na druhý deň ešte nešiel do školy. Bola nedeľa. Obliekol si svoje nové handry,prehodil ofinu cez čelo,obul číny a vybral sa do svojho obľúbeného parku,kde chodil vždy,keď sa cítil taký opustený a sám. Ako prichádzal k lavičke na ktorej vždy sedával,videl tam dievča. To dievča bolo smutné,plakalo a hľadelo ako keby do neznáma. Maťovi sa hneď zapáčila. Zaujali ho na nej jej belaso modré oči,ktoré boli zatienené tmavou čiernou linkou a zakryté vlasmy.Podišiel k nej,sadol si na lavičku a zoznámili sa. Volala sa Kristína. Zdôverila sa mu,že sa práve rozišla so svojím chlapcom. V tom okamihu ale obaja vedeli,že je to láska na prvý pohľad.Chodili spolu von,trávili spolu všetky voľné chvíle. Postupne sa navzájom popredstavovali kamáratom a neskôr aj rodine a blýzkym. Všetci im predpokladali ešte dlhú budúcnosť.Po roku chodenia spolu,prišlo ich prvé výročie. V ten deň zavolalo Maťovi neznáme číslo a ten hlas v telefóne mu bol nejak povedomý.Bola to žena alebo skôr dievča,a povedala,že sa stretnú tam,kde sa videli prvý raz.Na lavičke v parku.Maťo súhlasil, a po ceste do parku zašiel ešte do kvetinárstva po 100 ruží, ktoré mal už dopredu objednané.Keď s úsmevom prichádzal k lavičke,všimol si,že Kristína tam ešte nieje.Namiesto nej,bol na lavičke papier a červená ruža.Bol to list od Kristíny v ktorom písala:
"Ahoj Maťko!
Tento list som napísala už skor,aby som ti stihla povedať všetko,čo ešte o mne nevieš.Teraz,keď si toto práve čítaš,som mŕtva.Možno tomu nechápeš,alebo nemôžeš uveriť ale je to pravda.Mala som rakovinu.Vtedy,keď sme sa prvý raz stretli,šla som akurát od doktora. Lekári mi vtedy predpokladali už len rok života.To preto som plakala.Bála som sa ti to ale povedať.
Prepáč mi ,že som ti klamala.Bol si jediný koho som naozaj ľúbila.Je mi ľúto že to takto skončilo.
Milujem ťa....
Kika
O chvíľu prišla do parku Kikina najlepšia kamáratka a povedala,že je to pravda.Povedala,že Kika chcela aby sa Maťo dozvedel celú pravdu a preto to napísala.V tom momente sa Maťov svet zrútil.Triasol sa,plakal,kričal.Kričal na Kristínu ako ju veľmi miluje. Zobral si list od Kiky a tiež ružu.V tej ruži videl všetku ich lásku,radosť a šťastie.Tých 100 ruží nechal na lavičke pre Kiku...Vtedy sa rozbehol...Vlastne ani nevedel kam.Len bežal,čo najďalej od sveta.Dobehol ku koľajám a neváhal ani sekundu.Videl že bliká červené svetlo ktoré sygnalizovalo,že vlak je už v blízkosti.Ešte posledný krát sa pozrel na Kikinu fotku,ktorú mal vždy pri sebe a ľahol si na koľaje.Na srdce si položil ruky v ktorých držal ružu a poslený krát zašepkal: "Milujem ťa,Kika!"....
Asi o 5 sekúnd počul strašný hluk.Bol to vlak.Trúbil,no bolo už neskoro.Maťo bol MŔTVY..... ♥♥♥.

Príbeh lásky

8. srpna 2008 v 18:08 | Radka966 |  Niake to čítaníčko
Príbeh Lásky!
,, Ach bol to len sen. Opäť "povedala Kristín a smutne sa zahľadela do okna. Už dlhú dobu sa jej sníva o krásnom chalanovi, ktorý ju vezme do náručia a povie , že ju má rád. Ale to je len jej fantázia .Kristín nebola to krásne , obľúbené dievča, ktorým by občas chcela byť. Bola vždy len šedou , nedôležitou myškou v pozadí , o ktorú nik nemal záujem. ,,No šup dievča! Vstávaj do nového dňa ." Do dňa o ktorý nemala záujem, pretože sa určite nič nové a zaujímavé neudeje. Nikdy nezažila žiadne dobrodružstvo na ktoré by mohla s úsmevom na tvári spomínať. Smutne sa na seba pozrela do zrkadla. Nie je na mne nič čím by som zaujala chlapca. A už vôbec nie takého o ktorom sa mi každú noc sníva. Dlhé , čierne vlasy takmer po pás ostrihané v jednej dĺžke , okuliare , ktoré mi vôbec nesvedčia , nevýrazné pery , bledá pleť.... Nemôžem sa na seba dívať" povedala a odpochodovala so obliecť. Rýchlo zbehla po schodoch, pobozkala oca na líce a spýtala sa: , , Majka a Tomáš sú už hore?" V tom s veľkým krikom a smiechom dobehli do kuchyne. , , Čo sa zase deje? Neviete sa vmestiť do kože?" povedal otec prísne ., , Sadnite si a najedzte sa kým nepôjdete do školy." Obaja si na povel sadli a v tichosti jedli raňajky. Naliala som si džús prisadla si k nim a pozrela sa na otcovu smutnú tvár. Z jeho výrazu som zistila, že sa mu opäť snívalo o mame. Mama zomrela pred troma rokmi .Mala autonehodu. Zrazilo ju auto , keď prechádzala na prechode pre chodcov. Autu zlyhali brzdy a chlapík čo v ňom sedel od strachu , že ju zabil utiekol. Do nemocnice ju doviezli neskoro. Toho chlapíka nikdy nenašli. Otec si to dával za vinu. Vraj keby jej nebol ráno nakázal aby mu poslala poštu, nikdy by sa to nestalo. , , Dojedli ste?" spýtal sa otec a zastrel ustaranú a smutnú tvár za široký úsmev. , , Áno" povedali Majka a Tomáš dvojhlasne ., , Tak v tom prípade môžeme vyraziť do školy." Majka celú cestu do školy spievala pesničku .Keď otec konečne zastavil, nezbedníci vybehli von z auta a bežali za kamarátmi . O chvíľu sme zastavili pri mojej škole a tak som pozdravila otca , vyšla som z auta, zhlboka sa nadýchla a vošla som dnu. Cestou do triedy som sa ešte zastavila pri skrinke aby som si vzala knihy čo potrebujem na hodinu .Keď som išla do triedy vrazil do mňa nejaký chalan a zreval po mne: , , Nezavadzaj!!! "Všetky knihy mi spadli na dlážku . V tom zazvonilo a všetci sa rozbehli do tried. Popri behu do mňa ešte pár krát vrazili a rozkopali mi knihy po celej chodbe. , , No super." povedala som a začala ich zdvíhať .V tom ku mne ktosi pristúpil a pomohol mi vstať. , , Prosím ťa nevieš , kde je tu 3.D.? Som tu totižto nový a nevyznám sa tu." Pozrela som mu do tváre a nemohla som uveriť vlastným očiam .To je ON. Ten chlapec o ktorom sa mi tak dlho sníva. , , Ja.... hm... idem do tej istej triedy môžeš ísť so mnou." povedala som po dobrej chvíli a ustavičnom hľadení naňho . , , Super. Mal som strach, že to už nenájdem. Ty si môj anjel spási" povedal a usmial sa tým najkrajší úsmevom , aký som v živote videla. , , Ukáž pomôžem ti s tými knihami "povedal a vzal mi ich. Bolo mi na odpadnutie! O chvíľu sme pristúpili k triede a on mi ako pravý gentleman otvoril dvere a milo sa usmial. , , Slečna Minárová, meškáte!" povedala prísne učiteľka a pozrela na mňa prísnym pohľadom cez okuliare. , , Prepáčte ja...hm.. no viete..." , , Asi sa zašívala s nejakým chalanom na záchode" zahlásil niekto z triedy a všetci sa pustili do veľkého smiechu. , , Utíšte sa" povedala. , , No, keďže ste to vy, pre jeden krát vám to odpustím. Sadnite si na miesto prosím!" ochotne som poslúchla , vzala si od chlapca zo sna učebnice a už som sedela ako nevideteľná na svojom obvyklom mieste. , , Žiaci, máte nového spolužiaka. Volá sa Sebastian a odo dnes s vami bude chodiť do triedy. Sadnite si niekam kde je voľné miesto a ak sme už konečne všetci, môžeme pokračovať ."Miesta boli voľné dve. Vedľa mňa a Karin samozrejme , že si sadol vedľa nej. Karin bola najkrajšie a najnafúkanejšie dievča na škole. A bolo samozrejmé, že sa mu ihneď ponúkne a ešte samozrejmejšie bolo, že ponuku prijme . Keď som sa vracala zo školy domov , počula som ako na mňa niekto kričí: , , Hej ty v tých smiešnych okuliaroch ." Tak som sa otočila a zbadala som Sebastiana ako stojí pri striebornom aute(značku neviem , pretože sa v autách veľmi nevyznám) a máva na mňa. Keď som k nemu podišla povedal: , , Nechceš hodiť domov? Aspoň si budeme kvit." , , Fajn" povedala som a nastúpila. Zrazu na Sebastiana niekto zakričal. No niekto. Hneď mi bolo jasné, že je to Karin. , , Sebastian , nejdeš s nami na kokteil? Hádam sa nechceš zahadzovať s takou chuderkou ha-ha-ha-ha." Stlačila som kľučku na aute a vystúpila , , Mal by si ísť s nimi ja prejdem aj pešo." , , Nie povedal som ti, že ťa zveziem domov, tak to aj urobím" povedal a gestom mi naznačil aby som si opäť sadla. , , Fajn, ale nemusíš to odmietnuť len pretože si mi to sľúbil .To je v poriadku. Ak chceš môžeš ísť pokojne s nimi odviesť ma môžeš aj inokedy. , , Len sa nevykrúcaj a sadaj. Nehnevaj sa Karin možno na budúce" sadol si za volant a usmial sa. Cestou sme nemali veľkú možnosť sa rozprávať, pretože som ho väčšinou upresňovala kam má ísť. Keď sme prišli až k nášmu domu vypol motor a opäť sa na mňa usmial tým božským úsmevom. , , Tak tu bývam" povedala som vystupujúc z auta. , , Ďakujem za odvoz. Ahoj" pomaly som kráčala ku dverám v tom na mňa zakričal :, , Hej .Prečo stále utekáš? Chcel som sa ťa spýtať ako sa vlastne voláš. Nemôžem ťa volať ty v tých okuliaroch." , , Smiešnych" dodala som a pozrela mu rovno do očí. , , Prepáč ja som to tak nemyslel, len som nevedel ako sa voláš a tak ma ako jediné napadlo toto." , , To je v poriadku. Som Kristín." povedala som usmievajúc sa naňho. , , Ja som Seb" , , Sebastian ja viem ." predbehla som ho v odpovedi. , , Vlastne áno. Teší ma Kristín. Uvidíme sa zajtra ?Môžem ťa vziať do školy. Otec sľúbil, že mi na dva týždne požičia auto. Samozrejme ak by ti to nevadilo." , , To by bolo fajn. Tak zajtra ahoj." , , Ahoj" naštartoval a odfrčal. Do vnútra som asi prišla s dosť priblblím úsmevom, pretože sa ma otec spýtal či som vyhrala v lotérii, alebo som našla tisíc korún na ceste. S podráždenosťou som mu odpovedala či nemôžem aspoň raz prísť zo školy s dobrou náladou. Ospravedlnil sa a ja som sa odišla naďalej usmievať do svojej izby! Dva týždne ubehli ako voda a Sebastian ma každé ráno brával do školy, aj z nej. Ale stalo sa aj, že ho Karin zavolala na pizzu a tak šiel. Na škole vyhlásili školský ples, ktorý sa mal uskutočniť o tri týždne a Sebastian sa ma spýtal, či by sme nešli spolu. Šťastím som bola celá bez seba a samozrejme som súhlasila. Povedal, že mi môže zaobstarať kozmetičku aj kaderníčku a tak som súhlasila. Sama by som sa totižto upraviť nevedela. V pondelok ako obyčajne po mňa prišiel Sebastian do školy .Tento krát sme išli autobusom. No nevadilo mi to. Bola som zvyknutá. Chodila som ním pomerne často. , , Kristín !Je tu Sebastian. Poď už!" zakričal na mňa otec ráno. , , Idem" ponáhľala som si vziať tašku do svojej izby a o chvíľu sme už vyrážali od nás na zastávku. Všimla som si , že Sebastian je akýsi divný. Keď som sa spýtala či sa niečo nedeje , len mikol plecami a povedal :, , Nič sa nedeje. Čo by sa malo?" , ale aj tak sa mi niečo nezdalo a tak som sa spýtala , , Ide o ten sobotňajší ples však? Ak si sa rozhodol, že tam so mnou nepôjdeš tak je to...." skočil mi do reči tak rázne, že so mnou trhlo. , , Keď sme dohodnutý tak spolu ideme!" Keby sa niečo zmení asi by som ti to povedal nie?!!!" V očiach ma pálili slzy. Nikdy ku mne taký nebol. Nevedela som , čo si mám o tom myslieť. Bolo mi ho ľúto a zároveň som sa naňho naštvala, pretože som mu nič nespravila a on si na mne vylieval zlosť. Vládlo medzi nami trápne ticho a napätie, ktoré prerušil príchod natrieskaného autobusu. Na moje prekvapenie si sadol vedľa mňa na sedadlo. Autobus opäť naštartoval. Ja som sa otočila k oknu a smutne som sa dívala na domy , ktoré sme míňali nevydajúc zo seba ani slovko. Videla som ako ma kútikom oka sleduje, ale nemienila som to dať nijako najavo. Jemu tiež nebolo veľmi do reči a tak som si bola istá, že sa mi ani nemieni ospravedlniť! Celú cestu až do školy sme teda obaja mlčali. Pred školou ma chytil za ruku , , Prepáč !!" povedal , po dlhom mlčaní a hľadení na mňa. , , Niečo som ti urobila , keď si na mňa tak vyštekol? Nemyslela som to zle." povedala som a pri tom som sa naňho ani len nepozrela. , , Nie ja .... asi som sa blbo vyspal. Vážne ma to mrzí! Nehneváš sa však? " . , , Ale nie nehnevám sa. Ideme?" povedala som a usmiala sa naňho. Vykročila som smerom ku škole, no on ostal stáť. , , Chcel si mi ešte niečo povedať?" , , Ako? N....n...n...nie" povedal nepresvedčivo. , , Určite?" , , Áno." dodal kráčajúc vedľa mňa. , , Ak by si si to rozmyslel som tu. Fajn?" prikývol a milo sa na mňa usmial. Ja som však vedela, že niečo nie je v poriadku. Tušila som, že to bude mať niečo spoločné s bálom, ale čakala som kým mi to nebude chcieť povedať sám. Na hodine matematiky mi položil na lavicu papier. Ani som ho nemusela otvárať , pretože som hneď vedela čo v ňom bude. A však som nejaké pochybnosti mala a tak som ho rýchlo otvorila aby som sa dozvedela čo v ňom skutočne je. Stálo tam: Kristín vieš ide o ten bál. Asi sa veľmi nahneváš keď nepôjdeme spolu však? Mňa to veľmi mrzí, , ale mala si pravdu. Vieš Karinin otec a môj otec sú obchodný partneri a tak musím ísť s ňou. Vážne ma to mrzí.., Ja som nevedel ako ti to povedať. , , Fajn. Ved čo si aj čakala." povedala som si v duchu .Pozrela som naňho a len tak nemastno neslano som naňho kývla , že je všetko v poriadku. Ale nebolo. Aj , keď som tušila, že sa to stane bola som predsa len prekvapená a naštvaná. Po škole som nešla na autobus, ale pešo aby som sa vyhla trápnej situácii. Takto som to robila po zbytok týždňa. Keď u nás v sobotu niekto zaklopal , bola som dosť prekvapená , pretože sa to často nestávalo. Sebastian ma vozil zo školy a do školy. Nikdy medzi dňom u nás nebol. Keď ma niekam pozval , vždy to bolo ihneď po škole. Keď som otvorila dvere stála v nich žena s úsmevom na perách a ohľaduplne upravenými vlasmi ., , Dobrý deň! Ja som Vanesa. Vaša kaderníčka. Budem vás česať na dnešný bál. Kozmetička by tu mala byť o chvíľu." hneď ako to dopovedala na príjazdovej ceste zastalo auto a vystúpila z neho krásna blondína ., , Vidíte už je aj tu." , , Zdravím! Prepáčte, že meškám , ale dnes nič nestíham! Ja som Tiffany." Povedala so smiešnym výrazom tváre. , , No... ja nechcem byť nezdvorilá , ale to tu budeme len tak stáť predo dverami? Nepozvete nás dnu? Alebo vás budeme upravovať tu?" , , Ja sa ospravedlňujem. Prepáčte. Ja som trošku zaskočená, pretože som nerátala s tým , že prídete ." povedala som ospravedlňujúco gestikulujúc rukami aby išli dnu. , , Nám povedali, že nás budete čakať. Či nie? Mne sa zdá, že áno. Však Vanesa? " , , Áno , áno " prisvedčila jej brunetka. , , No šup , šup nech vás stihneme upraviť ."zvolali obe. Ani som nestihla nič dodať a už sa mi jedna starala o vlasy a druhá o nechty .Keď Tiffany skončila s nechtami milo sa ma spýtala :, , A môžem vedieť akej farby a v akom štýle budú šaty?" , , Viete ja som ani nemala ísť, pretože Sebastian ide s iným dievčaťom z našej školy a ja som sa rozhodla neísť. A ani nemám šaty , pretože mi ich mal poslať a určite to neurobil. A na druhej strane nemám priateľa." hneď ako som to dopovedala zazvonil zvonček pri dverách a otec o chvíľu prišiel s veľkým balíčkom. Otvorila som ho a zočila nádherné krémové , kamienkami vykladané šaty. , , Tak a teraz idete! Máte šaty a ja mám brata, ktorý vám bude robiť spoločnosť. A nechcem nič počuť!" rozkázala blondínka! Dlho netrvalo a obdivovala som sa v zrkadle . Musela som priznať, že som bola naozaj krásna. S mojimi teraz už kamarátkami som sa rozlúčila a asi o hodinu opäť niekto zaklopal. Pri dverách stál pekne upravený fešák s malou kytičkou ktorá mi ladila so šatami . , , Ja som Alex. Som Tiffanin brat a budem ťa sprevádzať na bále. Samozrejme ak budeš súhlasiť. Ak nie bude to v poriadku. Sestra mi vravela, že ťa upravili a navliekli do šiat bez toho aby si s tým súhlasila." po dlhšej odmlke opäť pokračoval: , , Si vážne krásna. Ale chybička sa vlúdila. Taktiež vravela, že si si nechcela zložiť okuliare aj , keď bez nich vidíš dobre.... Môžem?!" jemne sa mi dotkol tváre skladajúc mi ich z očí. , , Dokonalé" dodal a obdivujúco si ma premeral. , , Fajn tak môžeme ísť " povedala som napokon a pobozkala otca i súrodencov, ktorý pribehli a nenápadne nás sledovali. , , Zabav sa srdiečko. Si naozaj krásna." povedal otec. Usmiala som sa a pomaly vyšla z domu cupkajúc popri Alexovi. Keď sme dorazili , spočinuli na nás všetky oči. A Dj do mikrofónu zahlásil: , , Žeby dorazila šľachta?" druhý ho v mienke poopravil .., , Tak toto je ozajstná popoluška!" O chvíľu sa už všetci venovali tomu čo sa mali. Netrvalo dlho a zočila som Karin v objatí s najväčším playboyom školy. , , On mi klamal" pomyslela som si. , , Sebastian ma klamal aby sa tu za mňa nemusel hanbiť. To je neuveriteľné. A ja som mu verila. Ale týmto mi večer neskazí. Dnešným večerom ho nenávidím!" zamračila som sa a Alex sa spýtal čo sa deje keď sa naňho tak škaredo pozerám. , , Prepáč, len som......nič .Prepáč už nebudem." usmiala som sa a po celý zvyšok večera som sa naňho už len usmievala . Z bálu sme sa vrátili niečo pred polnocou, pretože som bola už hrozne unavená. Keď ma odprevádzal ku dverám nežne sa mi zahľadel do očí a pobozkal ma. Bol to krásny , zmysluplný bozk , ale srdce mi zovrelo , pretože som si uvedomila , že milujem Sebastiana. Chvíľu sme sa ešte rozprávali , potom ma Alex znovu pobozkal na dobrú noc a odišiel. Skoro ráno neprestajne zvonil telefón .Uvedomila som si, že všetci budú asi v kostole a tak som ho lenivo zodvihla. , , Prosím" povedala som ospalo. V telefóne sa ozval roztrasený hlas akejsi ženy , ktorá mi povedala, že Sebastian zomrel a požiadal ju, že keď sa to stane aby mi zavolala. , , Prosím??!!!" zvolala som neveriaco. , , To nemôže byť možné! Ved bol v poriadku. Bol zdravý ako repa ako mohol len tak z ničoho nič zomrieť!!!" , , Sebastian bol už veľmi dlhú dobu vážne chorý .Vravel, že to viete. Ja som vám len chcela povedať, že v stredu bude pohreb, na miestnom cintoríne. Budem musieť končiť. Dovidenia." Celé dni som preplakala a nespala. Nemohla som tomu uveriť. Ako môže byť mŕtvy! To jednoducho nemôže byť pravda. Na pohrebe bolo veľmi veľa ľudí. Boli tam asi všetky detská zo školy. Keď skončil podišla ku mne nejaká žena a podala mi list. , , To je pre vás." Rýchlo som ho otvorila a začítala sa: Milá Kristín! Keď budeš tento list čítať už tu nebudem. Je mi ľúto, že som ti o svojej chorobe nepovedal, ale jednoducho som nevedel ako. Nechcel som aby si ma ľutovala. Choroba na mne nebola poznať , pretože ma každé ráno upravovali rôzny maskéri. Mrzí ma aj to, že som nemohol s tebou ísť na ples a taktiež, že som ti klamal. Nemohol som ísť, pretože mi to lekár zakázal. Vraj by som sa tam nedožil ďalšieho dňa. Nechcel som aby si ma videla umierať , tak som to neriskoval. Ak bude list nečitateľný prepáč, ale píšem ho v čase plesu , keď tuším, že už príde tá osudová chvíľa. Vraj si bola krásna! Rád by som ťa videl, ale nejde to. A netráp sa, že si tam bola s niekým iným. Som rád, že si sa zabavila. Verím, že sa na vysnívané právo dostaneš. Milujem ťa a budem sa na teba pozerať tam z hora. S láskou Sebastian. A čo bolo potom? Veľmi dlhú dobu som sa nemohla z toho spamätať, no bol tu Alex, ktorý mi so všetkým pomáhal a podporoval ma. Úspešne som zmaturovala, dostala sa na právo a dala sa s Alexom do kopy. Dnes ma požiadal o ruku a ja som mu povedala svoje áno. Viem , že ma veľmi miluje a ja milujem jeho. Vždy keď zaspávam poviem Sebastianovi dobrú noc a možno sa mi to iba zdá, ale zakaždým pocítim na tvári jemný vánok a viem, že je v tú chvíľu v izbe so mnou. Aj keď by som mala mať výčitky, že som začala mať rada niekoho iného nemám, pretože viem, že Sebastian by si to tak želal.

Minulosť či budúcnosť

6. srpna 2008 v 10:22 | Radka966 |  Ankety
Ja neviem,možno ste čakali že tu nájdete úplne niečo iné,niečo čo je určite zaújmavejšie ale ja by som chcela zistiť ako by sa väčšina ľudí rozhodla...či by radšej cestovali časom do minulosti a napravili všetky svoje chyby alebo by cestovali radšej do budúcnosti aby vedeli čo ich čaká a mohli sa tomu niako vyhnúť..ja osobne vôbec netuším čo by som si vybrala keby naozaj musím a keby je to naozaj reálne...chcela by som obidvoje...lenže v živote sa musíme rozhodovať..myslíme si že sú dve možnosti no vždy je ich viac lenže tou ďaľšou sa väčšinou nemôžme riadiť...spraviť túto anketu ma napadlo keď som zaspávala a rozmýšlala som o tom....tak čo by ste si vybrali?